Velosiraptór na bajsikli a pár drobných knutov

Milé deti, teda vlastne adoslescenti a dospelí... lebo deti by toto asi čítať nemali. Prinášam Vám jednu rozprávočku, celkom milú, neškodnú, takúto by ozdaj ani sám pán prirodzený pán Dobšinský nenapísal... A na konci Vás všetkých čaká mravné, v tomto prípade nemravné ponaučenie, ktoré Vám možno zachráni život. A možno Vám ho skazí... muhehe. Prípadne zničí či inak poláme. Ale to je fuk, kto chce, nech si číta... mne je to v podstate jedno, alebo aj dve.

V jednom zámku konala sa preveliká slávnosť. Princ si bral princeznú... či kráľ si bral kráľovnú? Čert to ber, jednoducho sa zbehli nenažranci z celého okolia a jedli a pili, kým im oči nevypučilo. A keď im ich vypučilo, šli sa "vyondzic" a pokračovali. Veď keď je zadarmo, nech aj bok vyvalí, nie?! Ale náš príbeh je iným smerom. V zámockej kuchyni to vrelo, fučalo, syčalo, niekto aj kričal... aha... aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa... to bol kuchár, lebo v polievke našiel peroxidový vlas. Tak šiel vyhrešiť všetky bloncky. A hrešil ich veru poriadne, lebo z tej špajze vyšli červené a spotené.. taký je náš kuchárisko.. mrcha chlap. Ale jedna bloncka už nevládala... potrebovala sa čo najrýchlejšie dostať tam, kam aj pán kráľ chodieva pešo. A ten kuchárisko, mrcha chlap, ju nechcel pustiť. Vraj treba v kuchyni makať, nikam neísť, lebo všetko zhorí... a tak to naša milá bloncka zložila pred vchodom do jedálenskej sály, keď niesla prázdne taniere. A tu sa strhla trma-vrma, strach a hrôza... do toho "vyondziatka" šlapla mladá nevesta. Teda neviem, či bola mladá, ale ja si ju zidealizujem, tak bude ako Pamela Anderson s IQ Jody Foster, je to predsa moja rozprávka! A prieser, a to doslovne, bol na svete. Tu sa pán kráľ podstavil od stola, razom vytriezvel z opojenia...mladou ženou... a prikázal, nech sa zistí, kto to tam naložil, teda vyložil. A celá tá zberba, na čele s rodičmi našej divej divy sa museli pekne hovniatku prihovoriť, opýtať sa, kto ho tam dal a pekne pozdraviť pri odchode. A tu šór od kuchyne až na dvor, lebo tam bolo toľko ľudí... aj naša bloncka, čo to spáchala sa tam zdržiavala. Veruže zdržiavala. Od strachu, že ju hovniatko prezradí, a samozrejme z čistej humánnosti púšťala pred seba všetkým rad radom. Kuchár, mrcha chlap stál na konci a stále miešal nedovarené jedlá, tak mu treba, bol v celej kuchyni sám... keď prišiel rad na našu blonckku, pekne sa hovniatku poklonila, pozdravila a hovorí : "Ktože ťa oné, hovniatko?" a milé hovniatko sladkým hláskom prerečie: "Veruže ty nie, pekné dievčatko." a milá bloncka si vydýchla ako nikdy predtým. A bol na rade náš kuchár... nahnevane zrúkol na nešťastnú kôpku: "Kto ťa vysral, hovnisko?!" a naša kôpka prerečie burácavým hlasom:" Ty, ty mrcha kuchárisko!" a milý kuchár mal problém ako svet.

Tak, milé deti... alebo čo do pekla ste, viete aké ponaučenie z toho vyplýva??

Ja sa ani nečudujem, že nie, lebo ste obmedzení na materiálne statky. Ponaučenie z toho vyplýva takéto: Správaj sa aj k vlastným výtvorom s úctou, akoby boli tvoje. Lebo máš problém ako svet. A inak povedané, nedráždi hovno, lebo bude smrdieť.

Ďakujem za pozornosť a do skakavenia.